ARCH 12/08 | Vila K?zav

DOM POD LESOM

Bratislava m vzh?adom ku svojej geomorfologickej situcii nieko?ko asnch lokalt pre reziden?n bvanie. Mal Karpaty so svojimi predhoriami od Devnskej brny a po vchodn ?i zpadn lokality spolu s Dunajom a Moravou na zpade vytvraj neopakovate?n scenrie, bezprostredn kontakty s prrodnmi fenomnmi nadregionlneho vznamu. Jednou z nich s aj juho-juhozpadn svahy Malch Karpt, ktor z Koliby klesaj do dolia, po?nc Lama?skou brnou, cez Patrnku a kon?iac Jaskovm radom. S mi o to milie a blzke, e s nad mojm rodiskom" a po?as mjho ivota ich stle sledujem, ako sa menia z prrodnho na urbanizovan prostredie. Rodinn dom na Klzavej ulici na Kramroch ma preto zaujmal nielen z odbornho, ale i osobnho h?adiska. Kramre boli dlho zelenou zhradou mesta". Vnimo?nos? tejto lokality v 2. polovici 20. storo?ia potvrdila i skuto?nos?, e sa tu nachdzaj najv?ie zdravotncke stavby a komplexy mesta s celoslovenskm vznamom. V tesnom kontakte na tieto arely vznikala hromadn a individulna bytov vstavba s ob?ianskou vybavenos?ou. Ku koncu 20. storo?ia som mal dojem, e tie svahy t intenzifikovan vstavbu u ani neunes". Unes. Dkazom toho je, e vdy sa njde nejak vo?n miesto alebo preklasifikovanie lokality na to, aby sa stala stavebnou parcelou s nebvalou stavebnou aktivitou s vsledkom a neprimeranch objemov a foriem. Priznm sa, e som nevedel, kde je Klzav ulica, ke? som sa mal s autorom, architektom ?. Zvodnm, stretn? pred domom. Vyjavili sa mi spomienky o makadamovej ceste, ktor v lesnom poraste Koliby prela do lesnej cesti?ky, to?kokrt preklusanej v rmci joggingu v mladosti. no, dom sa nachdza v plnom kontakte s lesoparkom Koliby, CHKO Mal Karpaty. Prkry svah, pomerne zke, ale dlh parcely bvalch zhrad s pozostatkami zhradnch chatiek a bd sa dnes transformuj na vyh?advan reziden?n oblas?. Otvra sa vm asn panoramatick poh?ad od Hradu a po Devnsku Kobylu nad Dbravkou, priamo pred vami je protisvah Kalvrie, Slavna a Bubnovky. Tto komplexn scenria je vm k dispozcii od momentu, ke? vkro?te do rodinnho domu, z jeho dvoch obytnch podla a parteru obytnej zhrady. Navye, i prie?ne odbo?enia od kompozi?nej, ale i fyzickej osi domu do sekundrnych priestorov umo?uj vnma? fragmenty blzkych i vzdialench nprotivnch horizontov a dominnt. Knick hmota domu vertiklne i horizontlne akoby bola dvoma spodnmi podlaiami votknut do svahu, vyrastala z neho. Nastupuje sa do 3. NP ktorho vkov dimenziu ur?uje rka a vka garovch vrt zdruench so vstupom do domu. Ur?ite svojou dimenziou je to najmenie prie?elie v okol, kde rodinn domy pomaly prerastaj i tie kolibsk buky. Lievikovit otvranie sa na vchod umo?uje postupn gradciu od prsluenstva a po obytn priestory, delen po celej d?ke domu spomenutou chrbticou" - stredovm nosnm mrom deliacim dispozciu na kontruk?n i dispozi?n dvojtrakt. Uvo?nen zpadn trakt je charakteristick prstupovou galriou v 3. NP do spl?ovho vchodnho traktu, priamo stiacou do otvorenej pracovne, ale stle s optickm kontaktom na nprotivn vedutu Bubnovky i cez obytn priestor v 2. NP. Priamo?iare, jednoramenn schodisko so stupnicami konzolovito votknutmi do ttovho mru dva prleitos? zai? si nielen prelnanie a otvranie sa obytnch priestorov domu, ale okennmi vertiklnymi psmi v bo?nch stench aj monos? vnma? dramatick klesanie ternu, cez nadvzn obytn terasy a po vo?n zhradu. Dom m ve?mi jasn a logick dispozi?no-prevdzkov a priestorov rieenie. Kontruk?n rieenie v dvojtrakte je charakteristick v troch nosnch stench vertiklnymi trbinami, umo?ujcimi prie?ne vetranie a komunikciu.
Farebn rieenie interiru v bielo-sivom laden akoby si v poslednch dielach autor osvojil v rovine najneutrlnejej kombincie pre dotvorenie a zobytnenie interiru. To u v exteriri chladn tny tmavej sivej nielen na okennch profiloch, ale i oplechovan titanzinkovm plechom v oboch prie?eliach vytvraj s bo?nmi stenami obloenmi latami z morenej borovice a kamennm obkladom soklovej ?asti a opornch mrov jednoduch, ale psobiv kombinciu materilov i farebnho rieenia. V celkom jednoduchom hmotovom koncepte domu dominuj skuto?nosti, ktor ho robia zaujmavm. Je to jun prie?elie ktor tvor ve?korozmern celopresklen plocha v pomere cce 2 : 3, pod?a potreby tienen na cel vku a rku hlinkovmi alziami. ?. Zvodn sa tu odhodlal k maximlnemu rozmeru presklenho ?elnho ttu oproti rodinnmu domu na Starej vinrskej [spoluautor P. Vodrka]. Druhm prvkom je plechov" arkier velkej kpe?ne, umo?ujci trbinovmi oknami dvojstrann optick kontakt s exterirom. Pod?a mjho nzor sa jeho inakos? formy" zbyto?ne vymyk z celkovho konceptu. K podarenej realizcii domu prispela i ve?mi dobr spoluprca architekta a uvate?a. Uvate? vedel pri zadvan projektu preczne naformulovat svoj program s ur?itou vziou aj jeho realizcie. Viacer detaily, ktor prispeli k originlnosti a priestorovmu zitku, doznali po?as realizcie zmien oproti PD [kuchy?a, ve?k kpe??a]. Naladenie sa na jednu ntu" vidie?: v kompletovan interiru zaria?ovacmi predmetmi a prvkami stavebnho ?i interirovho dizajnu uvate?om, ktor takmer vetko pozh?al" cez internet. Niektor detaily skuto?ne povznaj dom na nadpriemern, ale naprklad horizontlne rieen zbradlie na galrii a schodisku z psovho antikoru nevyhovuje bytovej norme a me by? problmom, ktor sa bude musiet v zujme bezpe?nosti, hlavne det, asi doriei?. Po nvteve domu som bol zvedav, ako sa zapsal" do dia?kovch poh?adov z nprotivnej Bubnovky a jej Drotrskej cesty spoza VVU. Mj predpoklad, e to najjednoduchie je najlepie, som si pri poh?ade na Kramre utvrdil.
Je to dom, ktor svojm ve?km televzorovm" oknom a nad nm antikorovm krbovm komnom akoby nemal v zimnom obdob ani bo?n steny. Ve?ern ilumincia tejto plochy je naozaj dominantnou v irokom okol. Nielen to, ale dom svojou jednoduchos?ou skuto?ne dominuje medzi okolitmi rodinnmi domami nie valnej architektonickej kvality.

IVAN GRTLER

RODINN DOM | K?ZAV ULICA |BRATISLAVA - KRAMRE | SLOVENSK REPUBLIKA
AUTOR |?ubomr Zvodn |Dalibor Michalk|Michal Lang
SPOLUPRCA |Stanislav Meli
PROJEKT |2005 - 2006
REALIZCIA |2006 - 2008
CELKOV ڎITKOV PLOCHA |370 m2
FOTO|Lubo Stacho

Uverejnen v ?asopise ARCH 12/08