studio b52

ARCH 12/08 | Vila Kĺzavá

DOM POD LESOM

Bratislava má vzhľadom ku svojej geomorfologickej situácii niekoľko úžasných lokalít pre rezidenčné bývanie. Malé Karpaty so svojimi predhoriami od Devínskej brány až po východné či západné lokality spolu s Dunajom a Moravou na západe vytvárajú neopakovateľné scenérie, bezprostredné kontakty s prírodnými fenoménmi nadregionálneho významu. Jednou z nich sú aj juho-juhozápadné svahy Malých Karpát, ktoré z Koliby klesajú do údolia, počnúc Lamačskou bránou, cez Patrónku a končiac Jaskovým radom. Sú mi o to milšie a blízke, že sú nad mojím „rodiskom" a počas môjho života ich stále sledujem, ako sa menia z prírodného na urbanizované prostredie. Rodinný dom na Klzavej ulici na Kramároch ma preto zaujímal nielen z odborného, ale i osobného hľadiska. Kramáre boli dlho „zelenou záhradou mesta". Výnimočnosť tejto lokality v 2. polovici 20. storočia potvrdila i skutočnosť, že sa tu nachádzajú najväčšie zdravotnícke stavby a komplexy mesta s celoslovenským významom. V tesnom kontakte na tieto areály vznikala hromadná a individuálna bytová výstavba s občianskou vybavenosťou. Ku koncu 20. storočia som mal dojem, že tie svahy tú intenzifikovanú výstavbu už ani „neunesú". Unesú. Dôkazom toho je, že vždy sa nájde nejaké voľné miesto alebo preklasifikovanie lokality na to, aby sa stala stavebnou parcelou s nebývalou stavebnou aktivitou s výsledkom až neprimeraných objemov a foriem. Priznám sa, že som nevedel, kde je Klzavá ulica, keď som sa mal s autorom, architektom Ľ. Závodným, stretnúť pred domom. Vyjavili sa mi spomienky o makadamovej ceste, ktorá v lesnom poraste Koliby prešla do lesnej cestičky, toľkokrát preklusanej v rámci joggingu v mladosti. Áno, dom sa nachádza v úplnom kontakte s lesoparkom Koliby, CHKO Malé Karpaty. Príkry svah, pomerne úzke, ale dlhé parcely bývalých záhrad s pozostatkami záhradných chatiek a búd sa dnes transformujú na vyhľadávanú rezidenčnú oblasť. Otvára sa vám úžasný panoramatický pohľad od Hradu až po Devínsku Kobylu nad Dúbravkou, priamo pred vami je protisvah Kalvárie, Slavína a Bubnovky. Táto komplexná scenéria je vám k dispozícii od momentu, keď vkročíte do rodinného domu, z jeho dvoch obytných podlaží a parteru obytnej záhrady. Navyše, i priečne odbočenia od kompozičnej, ale i fyzickej osi domu do sekundárnych priestorov umožňujú vnímať fragmenty blízkych i vzdialených náprotivných horizontov a dominánt. Kónická hmota domu vertikálne i horizontálne akoby bola dvoma spodnými podlažiami votknutá do svahu, vyrastala z neho. Nastupuje sa do 3. NP ktorého výškovú dimenziu určuje šírka a výška garážových vrát združených so vstupom do domu. Určite svojou dimenziou je to najmenšie priečelie v okolí, kde rodinné domy pomaly prerastajú i tie kolibské buky. Lievikovité otváranie sa na východ umožňuje postupnú gradáciu od príslušenstva až po obytné priestory, delené po celej dĺžke domu spomenutou „chrbticou" - stredovým nosným múrom deliacim dispozíciu na konštrukčný i dispozičný dvojtrakt. Uvoľnený západný trakt je charakteristický prístupovou galériou v 3. NP do spálňového východného traktu, priamo ústiacou do otvorenej pracovne, ale stále s optickým kontaktom na náprotivnú vedutu Bubnovky i cez obytný priestor v 2. NP. Priamočiare, jednoramenné schodisko so stupnicami konzolovito votknutými do štítového múru dáva príležitosť zažiť si nielen prelínanie a otváranie sa obytných priestorov domu, ale okennými vertikálnymi pásmi v bočných stenách aj možnosť vnímať dramatické klesanie terénu, cez nadväzné obytné terasy až po voľnú záhradu. Dom má veľmi jasné a logické dispozično-prevádzkové a priestorové riešenie. Konštrukčné riešenie v dvojtrakte je charakteristické v troch nosných stenách vertikálnymi štrbinami, umožňujúcimi priečne vetranie a komunikáciu.

Farebné riešenie interiéru v bielo-sivom ladení akoby si v posledných dielach autor osvojil v rovine najneutrálnejšej kombinácie pre dotvorenie a zobytnenie interiéru. To už v exteriéri chladné tóny tmavšej sivej nielen na okenných profiloch, ale i oplechovaní titanzinkovým plechom v oboch priečeliach vytvárajú s bočnými stenami obloženými latami z morenej borovice a kamenným obkladom soklovej časti a oporných múrov jednoduchú, ale pôsobivú kombináciu materiálov i farebného riešenia. V celkom jednoduchom hmotovom koncepte domu dominujú skutočnosti, ktoré ho robia zaujímavým. Je to južné priečelie ktoré tvorí veľkorozmerná celopresklená plocha v pomere cce 2 : 3, podľa potreby tienená na celú výšku a šírku hliníkovými žalúziami. Ľ. Závodný sa tu odhodlal k maximálnemu rozmeru preskleného čelného štítu oproti rodinnému domu na Starej vinárskej [spoluautor  P. Vodrážka]. Druhým prvkom je „plechový" arkier velkej kúpeľne, umožňujúci štrbinovými oknami dvojstranný optický kontakt s exteriérom. Podľa môjho názor sa jeho „inakosť formy" zbytočne vymyká z celkového konceptu. K podarenej realizácii domu prispela i veľmi dobrá spolupráca architekta a užívateľa. Užívateľ vedel pri zadávaní projektu precízne naformulovat svoj program s určitou víziou aj jeho realizácie. Viaceré detaily, ktoré prispeli k originálnosti a priestorovému zážitku, doznali počas realizácie zmien oproti PD [kuchyňa, veľká kúpeľňa]. Naladenie sa „na jednu nôtu" vidieť: v kompletovaní interiéru zariaďovacími predmetmi a prvkami stavebného či interiérového dizajnu užívateľom, ktorý takmer všetko „pozháňal" cez internet. Niektoré detaily skutočne povznášajú dom na nadpriemerný, ale napríklad horizontálne riešené zábradlie na galérii a schodisku z pásového antikoru nevyhovuje bytovej norme a môže byť problémom, ktorý sa bude musiet v záujme bezpečnosti, hlavne detí, asi doriešiť. Po návšteve domu som bol zvedavý, ako sa „zapísal" do diaľkových pohľadov z náprotivnej Bubnovky a jej Drotárskej cesty spoza VŠVU. Môj predpoklad, že to najjednoduchšie je najlepšie, som si pri pohľade na Kramáre utvrdil.
Je to dom, ktorý svojím veľkým „televízorovým" oknom a nad ním antikorovým krbovým komínom akoby nemal v zimnom období ani bočné steny. Večerná iluminácia tejto plochy je naozaj dominantnou v širokom okolí. Nielen to, ale dom svojou jednoduchosťou skutočne dominuje medzi okolitými rodinnými domami nie valnej architektonickej kvality.

IVAN GüRTLER

RODINNÝ DOM | KĹZAVÁ ULICA | BRATISLAVA - KRAMÁRE | SLOVENSKÁ REPUBLIKA
AUTOR | Ľubomír Závodný | Dalibor Michalák | Michal Lang
SPOLUPRÁCA | Stanislav Meliš
PROJEKT | 2005 - 2006
REALIZÁCIA | 2006 - 2008
CELKOVÁ ÚŽITKOVÁ PLOCHA | 370 m2
FOTO | Lubo Stacho

Uverejnené v časopise ARCH 12/08