?asopis A10
?asopis ARCH
?asopis ARCHITEKT
?asopis ASB
?asopis DETAIL
?asopis era 21
Kataster portal
Pamiatkov rad SR
Slovensk komora architektov
Slovensk komora stavebnch ininierov
www.archdaily.com
www.archinet.sk
www.archinovations.com
www.architonic.com
www.archiweb.cz
www.coolboom.net
www.dezeen.com
www.europaconcorsi.com
www.plataformaarquitectura.cl
www.worldarchitecture.org
www.worldarchitecturenews.com
?asopis ARCH
?asopis ARCHITEKT
?asopis ASB
?asopis DETAIL
?asopis era 21
Kataster portal
Pamiatkov rad SR
Slovensk komora architektov
Slovensk komora stavebnch ininierov
www.archdaily.com
www.archinet.sk
www.archinovations.com
www.architonic.com
www.archiweb.cz
www.coolboom.net
www.dezeen.com
www.europaconcorsi.com
www.plataformaarquitectura.cl
www.worldarchitecture.org
www.worldarchitecturenews.com
ASB 03/11 | Profil architektonickho ateliru
ARCHITEKTONICK TDIO B52 M SLABOS? PRE DETAILArchitektonick studio b52 je neprehliadnute?n u svojm nzvom. Evokuje len drav a dynamick zleitosti. ?i u strategick bombardr z vzbroje US Air Force , kultov hudobn skupinu, ktor udvala progresvny tn v 80. rokoch minulho storo?ia, alebo povznajci drink. Bratislavsk architektonicko-projek?n atelir studio b52 m vak ete ?osi navye. Popri dravosti obsahuje aj alternatvu v podobe stenia zvuku. Inmi slovami, typologick rozmanitos? modeluje snaha po harmnii poctivch tnov v tvorbe dobrej architektry.
VY?ISTEN TVARYV
Architektonick studio b52 vzniklo pred tyrmi rokmi v Bratislave. Zaloili ho Jn Luk?, Michal Lang a Jan Rendo. Maj za sebou spoluprcu s viacermi architektmi a atelirmi. Pri spolo?nej prci sa stretli v ateliri ?uba Zvodnho. Dnes m studio b52 dev? ?lenov. ?aiskom ich prce je projekcia a tvorba architektry. V tdiu s stavebn ininieri aj architekti, ?ie projekt vedia zastrei? od vzniku a po jeho realizciu. Ich architektra chce by? symbizou dizajnu, kultrnych tradci i kvalitnho stavebnho remesla s pouitm tradi?nchmaterilov. Dizajn je pre nich dleit, ale nechc ho nadra?ova? nad celok. Spolo?n menovate?? Naou diagnzou je slabos? pre detail, s smevom hovor Michal Lang. Vetko akosi viac rozvjame... S nm blzke vy?isten, minimalistick, no hlavne prirodzen tvary. Sname sa reagova? na histriu a kultrnos?,nadviaza? na tradciu, remesl a tradi?n materily a vystihn? ducha pravho Slovenska. Odmietame koprova? aktulne trendy a robi? veci s ve?km, no bezduchm gestom. Dleit je pre ns priestor, v ktorom h?adme princpy scnografie, prepjame exterir s interirom, vyberme vhodn mobilir, dbme o skultivovanie zov?ajku... Napriek snahe po originalite a tvarovan vlastnej cesty vak studio b52 neodmieta spoluprcu s ostatnmi architektonickmi atelirmi. Dvodom je flexibilnos? prijednotlivch projektoch, ktor vieme lepie odsledova?, ale vieme aj preklen? hluch obdobie pri menom prsune zkaziek, upres?uje Jn Luk?. Obojstranne ns to obohacuje pri tvorivej konfrontci.
NA MIERU INVESTOROVI
Aj studio b52 je presved?en, e kad investor je osobit ?lovek, ktormu treba architektru ui? na jeho potreby so vetkmi vyhovujcimi detailmi. Vdy ide o tvoriv dialg medzi ?u?mi, ktorsi chc porozumie?, vysvet?uje Michal Lang. Niekedy je to ?ak a dlh p?, ale vdy je dleit, aby sa problmov body vysvetlili. Nikdy nejdeme proti investorovi napokon, nem to ani zmysel. Je idelne, ke? zo spoluprce vznikne priate?stvo, ktor trv aj po realizcii. Vznik samotnho diela je navye aj pod krovou pa?bou samotnch ?lenov tdia. Ptaj sa na nzory aj mimo neho, pretoe chc ma? ?o najv?iu kontrolu nad projektom. Pripomienky prinaj objektvnejie hodnotenie i odstup od diela. Samozrejme, inicitor projektu ur?uje tn a zvis od neho, pokia? sa nech ovplyv?ova? nzormi zvonka, upres?uje Jn Luk?. Je vak pravda, e len mlokedy zostane projekt v pvodnom nvrhu. Hlavn lnia npadu sa postupne okresva inpiratvnymi vstupmi. ?ist papier je ve?k vzva, ale potom je to u tvrd prca. Po nej tobne ?akme na ten slastn pocit, ke? je stavba skolaudovan...
OSVIETEN INVESTOR
Rodinn a bytov domy, priemyselni sakrlne budovy, ob?ianske stavby, interiry to je vejr spektra typologickch druhov architektry, ktormi sa studio b52 zaober. Vystihuje to filozofiu nho tdia, pretoe sme otvoren rznym podnetom, ale vdy je to o estetike a funk?nosti,hovor Jn Luk?. Op? to vak svis s ekonomikou fungovania a viemesa prune nastavi? na dan zkazku. Osobit oblas? v ich tvorbe zaujma sakrlna architektra, ktor povauj za jednu z najzloitejch tm v s?asnej architektre. K ich naj?erstvejm vsledkom v tomto smere patr Kaplnka sv. Terziez Avily na Jakubovom nmest v Bratislave, ktorho objednvate?om bola Kongregcia sestier Najsvtejieho Spasite?a.
Ide o adaptovan priestor, ktor ponka inpircie na ceste k duchovnu. Kaplnka je dennodennm domovom sestier ur?enm na svt omu, modlitbu, rozjmanie a adorciu. Aj tu sa naplno prejavuje ich minimalistick prstup k priestoru, a to tak po strnke obsahovej, ako aj formlnej. Sakrlna architektra si vyaduje stenie tvarov, pochopenie miesta a jeho potrebya v neposlednom rade je to aj miesto na rozm?anie o ivote, hovor Jn Luk?, ktor autorsky spolupracoval u aj priznmej hrobke Chatama Sofra, ?i Kostole sv. Frantika z Assisi v Karlovej Vsi od vaj?iarskeho architekta Justusa Dahindena. A prve spoluprcu so sestrami z kongregcie ozna?il Jn Luk? za ve?mi pozitvnu, pretoe sa prejavili ako osvietena kompetentn investor. Ich lokalitn program mal hlavu a ptu a jednotliv body sa dotiahli takmer a po veia?iky v kpe?ni. Z ?alch sakrlnych realizci studia b52 spome?me rekontrukciu domu obradova ?asti arelu ortodoxnho cintorna na ikovej ulici v Bratislave ako aj projektd uchovno-rekrea?nho objektu pre Reho?u mench bratov Frantiknov v obci Be?adn a tdiu kaplnky v Oravskej osade.
IVOTNOS? ARCHITEKTRY A ZODPOVEDNOS? ARCHITEKTA
Architektra je verejnou vecou, ktor vplva na kadho ?loveka. Niektor ju vnmaj pocitovo, in pri tom uplat?ujaj svoje hlbie ?i plytie vzdelanie v architektonickej oblasti. Stle vak plat, e prostredie vychovva a architekt ako tvorca prostredia m ve?k zodpovednos?. Aj preto studio b52 zdraz?uje urbanistick kontext, bez ktorho by nemohol vyrs? iaden dobr dom. Vo svojom portfliu m u nieko?ko rekontrukci, pri?om vstupovanie do prce kolegu povauj za citliv zleitos?, pri ktorej treba zoh?ad?ova? mnoh okolnosti. Aj ns pamiatkari ob?as prekvapia nzorom, ?o vetko povauj u za historick pamiatku a nedovolia to zbra?, hovor Michal Lang. Pomaly to bude stavba spred dvadsiatich ?i tridsiatich rokov, ako je to v prpade bratislavskho PKO. Je paradoxom, e kultrni predstavitelia vtedajej doby, ktor v tomto stnku komunistickejkultry vystupovali, s za jeho zchranu len preto, e ich viae k tomu ich mlados?. Inou zleitos?ou s v tomto smere panelky, ktor s tu u aj tyridsa? rokov a teraz sa rekontruuj, ?i lepie povedan, zv?a len pestrofarebne ponatieraj a zalepia polystyrnom, dop??a Jn Luk?. Chybou je, e sa nerekontruuj u po dvadsiatich rokoch od vstavby, ako by si zaslili. Nehovoriac u o hrzostranch nadstavbch, ktor s ?asto prcou nejakho majstra z realiza?nej firmy. S tm svis aj vz?ah architekta s realiza?nou firmou, ktor je niekedy problematickej ako so samotnm investorom. Uvedomujeme si, e maj svoje ceny a termny a je asi naozaj ?ak dotiahnu? niektor stavby do poslednej bodky, pokra?uje Jn Luk?. Remeseln zru?nos? vak ani z?aleka nie je tak, aby sa na nich dalo spo?ahn?. Neviem, kde t dobr majstri zostali ?i s ete v rsku a Nemecku. Je predsa nepredstavite?n, aby sme kreslili detaily, ktor by mali by? pre tchto remeselnkov samozrejm."
V ATELIERI SA SVIETI
A ?o bude ?alej? Krza ukon?ila ?innos? mnohch atelirov na Slovensku, ale aj ve?k investori museli prehodnoti? svoje ambcie. Hovor sa, e je dobr, ak sa svieti v oknch architektov, lebo onedlho sa za?ne stava?. Svieti sa teda v oknch studia b52? Priznvame sa, u ns sa svieti, lebo mme iv veci a chodme na stavby, hovor Michal Lang. Momentlne ns najviac zamestnvaj priemyseln stavby, medzi ktor patr aj bioplynov stanica v Hertnku na vchodnom Slovensku. Privtali sme to s nadenm napriek tomu, e tto oblas? nie je v naich slovenskch kruhoch uznvan. Je to vak ekologick stavba, ktor me prinies? prcu ?u?om. S tm svis aj n zujem o nzkoenergetick a pasvne domy pre individulnych klientov, ktor sa name navrhn? z dreva ako prrodnho materilu.
?UBO PETRNSKY
Uverejnen v ?asopiseASB 03/11
IVOTNOS? ARCHITEKTRY A ZODPOVEDNOS? ARCHITEKTA
Architektra je verejnou vecou, ktor vplva na kadho ?loveka. Niektor ju vnmaj pocitovo, in pri tom uplat?ujaj svoje hlbie ?i plytie vzdelanie v architektonickej oblasti. Stle vak plat, e prostredie vychovva a architekt ako tvorca prostredia m ve?k zodpovednos?. Aj preto studio b52 zdraz?uje urbanistick kontext, bez ktorho by nemohol vyrs? iaden dobr dom. Vo svojom portfliu m u nieko?ko rekontrukci, pri?om vstupovanie do prce kolegu povauj za citliv zleitos?, pri ktorej treba zoh?ad?ova? mnoh okolnosti. Aj ns pamiatkari ob?as prekvapia nzorom, ?o vetko povauj u za historick pamiatku a nedovolia to zbra?, hovor Michal Lang. Pomaly to bude stavba spred dvadsiatich ?i tridsiatich rokov, ako je to v prpade bratislavskho PKO. Je paradoxom, e kultrni predstavitelia vtedajej doby, ktor v tomto stnku komunistickejkultry vystupovali, s za jeho zchranu len preto, e ich viae k tomu ich mlados?. Inou zleitos?ou s v tomto smere panelky, ktor s tu u aj tyridsa? rokov a teraz sa rekontruuj, ?i lepie povedan, zv?a len pestrofarebne ponatieraj a zalepia polystyrnom, dop??a Jn Luk?. Chybou je, e sa nerekontruuj u po dvadsiatich rokoch od vstavby, ako by si zaslili. Nehovoriac u o hrzostranch nadstavbch, ktor s ?asto prcou nejakho majstra z realiza?nej firmy. S tm svis aj vz?ah architekta s realiza?nou firmou, ktor je niekedy problematickej ako so samotnm investorom. Uvedomujeme si, e maj svoje ceny a termny a je asi naozaj ?ak dotiahnu? niektor stavby do poslednej bodky, pokra?uje Jn Luk?. Remeseln zru?nos? vak ani z?aleka nie je tak, aby sa na nich dalo spo?ahn?. Neviem, kde t dobr majstri zostali ?i s ete v rsku a Nemecku. Je predsa nepredstavite?n, aby sme kreslili detaily, ktor by mali by? pre tchto remeselnkov samozrejm."
V ATELIERI SA SVIETI
A ?o bude ?alej? Krza ukon?ila ?innos? mnohch atelirov na Slovensku, ale aj ve?k investori museli prehodnoti? svoje ambcie. Hovor sa, e je dobr, ak sa svieti v oknch architektov, lebo onedlho sa za?ne stava?. Svieti sa teda v oknch studia b52? Priznvame sa, u ns sa svieti, lebo mme iv veci a chodme na stavby, hovor Michal Lang. Momentlne ns najviac zamestnvaj priemyseln stavby, medzi ktor patr aj bioplynov stanica v Hertnku na vchodnom Slovensku. Privtali sme to s nadenm napriek tomu, e tto oblas? nie je v naich slovenskch kruhoch uznvan. Je to vak ekologick stavba, ktor me prinies? prcu ?u?om. S tm svis aj n zujem o nzkoenergetick a pasvne domy pre individulnych klientov, ktor sa name navrhn? z dreva ako prrodnho materilu.
?UBO PETRNSKY
Uverejnen v ?asopiseASB 03/11
