ASB 03/11 | Profil architektonického ateliéru

ARCHITEKTONICKÉ ŠTÚDIO B52 MÁ SLABOSŤ PRE DETAIL
Architektonické studio b52 je neprehliadnuteľné už svojím názvom. Evokuje len dravé a dynamické záležitosti. Či už strategický bombardér z výzbroje US Air Force , kultovú hudobnú skupinu, ktorá udávala progresívny tón v 80. rokoch minulého storočia, alebo povznášajúci drink. Bratislavský architektonicko-projekčný ateliér studio b52 má však ešte čosi navyše. Popri dravosti obsahuje aj alternatívu v podobe stíšenia zvuku. Inými slovami, typologickú rozmanitosť modeluje snaha po harmónii poctivých tónov v tvorbe dobrej architektúry.
VYČISTENÉ TVARYV
Architektonické studio b52 vzniklo pred štyrmi rokmi v Bratislave. Založili ho Ján Lukáč, Michal Lang a Jan Rendoš. Majú za sebou spoluprácu s viacerými architektmi a ateliérmi. Pri spoločnej práci sa stretli v ateliéri Ľuba Závodného. Dnes má studio b52 deväť členov. Ťažiskom ich práce je projekcia a tvorba architektúry. V štúdiu sú stavební inžinieri aj architekti, čiže projekt vedia zastrešiť od vzniku až po jeho realizáciu. Ich architektúra chce byť symbiózou dizajnu, kultúrnych tradícií i kvalitného stavebného remesla s použitím tradičnýchmateriálov. Dizajn je pre nich dôležitý, ale nechcú ho nadraďovať nad celok. Spoločný menovateľ? „Našou diagnózou je slabosť pre detail,“ s úsmevom hovorí Michal Lang. „Všetko akosi viac rozvíjame... Sú nám blízke vyčistené, minimalistické, no hlavne prirodzené tvary. Snažíme sa reagovať na históriu a kultúrnosť,nadviazať na tradíciu, remeslá a tradičné materiály a vystihnúť ducha pravého Slovenska. Odmietame kopírovať aktuálne trendy a robiť veci s veľkým, no bezduchým gestom. Dôležitý je pre nás priestor, v ktorom hľadáme princípy scénografie, prepájame exteriér s interiérom, vyberáme vhodný mobiliár, dbáme o skultivovanie zovňajšku...“ Napriek snahe po originalite a tvarovaní vlastnej cesty však studio b52 neodmieta spoluprácu s ostatnými architektonickými ateliérmi. „Dôvodom je flexibilnosť prijednotlivých projektoch, ktoré vieme lepšie odsledovať, ale vieme aj preklenúť hluché obdobie pri menšom prísune zákaziek,“ upresňuje Ján Lukáč. „Obojstranne nás to obohacuje pri tvorivej konfrontácií.“
NA MIERU INVESTOROVI
Aj studio b52 je presvedčené, že každý investor je osobitý človek, ktorému treba architektúru ušiť na jeho potreby so všetkými vyhovujúcimi detailmi. „Vždy ide o tvorivý dialóg medzi ľuďmi, ktorísi chcú porozumieť,“ vysvetľuje Michal Lang. „Niekedy je to ťažká a dlhá púť, ale vždy je dôležité, aby sa problémové body vysvetlili. Nikdy nejdeme proti investorovi – napokon, nemá to ani zmysel. Je ideálne, keď zo spolupráce vznikne priateľstvo, ktoré trvá aj po realizácii.“ Vznik samotného diela je navyše aj pod krížovou paľbou samotných členov štúdia. Pýtajú sa na názory aj mimo neho, pretože chcú mať čo najväčšiu kontrolu nad projektom. Pripomienky prinášajú objektívnejšie hodnotenie i odstup od diela.„ Samozrejme, iniciátor projektu určuje tón a závisí od neho, pokiaľ sa nechá ovplyvňovať názormi zvonka,“ upresňuje Ján Lukáč. „Je však pravda, že len málokedy zostane projekt v pôvodnom návrhu. Hlavná línia nápadu sa postupne okresáva inšpiratívnymi vstupmi. Čistý papier je veľká výzva, ale potom je to už tvrdá práca. Po nej túžobne čakáme na ten slastný pocit, keď je stavba skolaudovaná...“
OSVIETENÝ INVESTOR
Rodinné a bytové domy, priemyselnéi sakrálne budovy, občianske stavby, interiéry – to je vejár spektra typologických druhov architektúry, ktorými sa studio b52 zaoberá. „Vystihuje to filozofiu nášho štúdia, pretože sme otvorení rôznym podnetom, ale vždy je to o estetike a funkčnosti,“hovorí Ján Lukáč. „Opäť to však súvisí s ekonomikou fungovania a viemesa pružne nastaviť na danú zákazku.“ Osobitú oblasť v ich tvorbe zaujíma sakrálna architektúra, ktorú považujú za jednu z najzložitejších tém v súčasnej architektúre. K ich najčerstvejším výsledkom v tomto smere patrí Kaplnka sv. Teréziez Avily na Jakubovom námestí v Bratislave, ktorého objednávateľom bola Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa.
Ide o adaptovaný priestor, ktorý ponúka inšpirácie na ceste k duchovnu. Kaplnka je dennodenným domovom sestier určeným na svätú omšu, modlitbu, rozjímanie a adoráciu. Aj tu sa naplno prejavuje ich minimalistický prístup k priestoru, a to tak po stránke obsahovej, ako aj formálnej. „Sakrálna architektúra si vyžaduje stíšenie tvarov, pochopenie miesta a jeho potrebya v neposlednom rade je to aj miesto na rozmýšľanie o živote,“ hovorí Ján Lukáč, ktorý autorsky spolupracoval už aj priznámej hrobke Chatama Soféra, či Kostole sv. Františka z Assisi v Karlovej Vsi od švajčiarskeho architekta Justusa Dahindena. A práve spoluprácu so sestrami z kongregácie označil Ján Lukáč za veľmi pozitívnu, pretože sa prejavili ako osvietenýa kompetentný investor. Ich lokalitný program mal hlavu a pätu a jednotlivé body sa dotiahli takmer až po vešiačiky v kúpeľni. Z ďalších sakrálnych realizácií studia b52 spomeňme rekonštrukciu domu obradova časti areálu ortodoxného cintorína na Žižkovej ulici v Bratislave ako aj projektd uchovno-rekreačného objektu pre Rehoľu menších bratov Františkánov v obci Beňadín a štúdiu kaplnky v Oravskej osade.
ŽIVOTNOSŤ ARCHITEKTÚRY A ZODPOVEDNOSŤ ARCHITEKTA
Architektúra je verejnou vecou, ktorá vplýva na každého človeka. Niektorí ju vnímajú pocitovo, iní pri tom uplatňujúaj svoje hlbšie či plytšie vzdelanie v architektonickej oblasti. Stále však platí, že prostredie vychováva a architekt ako tvorca prostredia má veľkú zodpovednosť. Aj preto studio b52 zdôrazňuje urbanistický kontext, bez ktorého by nemohol vyrásť žiaden dobrý dom. Vo svojom portfóliu má už niekoľko rekonštrukcií, pričom vstupovanie do práce kolegu považujú za citlivú záležitosť, pri ktorej treba zohľadňovať mnohé okolnosti. „Aj nás pamiatkari občas prekvapia názorom, čo všetko považujú už za historickú pamiatku a nedovolia to zbúrať,“ hovorí Michal Lang. „Pomaly to bude stavba spred dvadsiatich či tridsiatich rokov, ako je to v prípade bratislavského PKO. Je paradoxom, že kultúrni predstavitelia vtedajšej doby, ktorí v tomto stánku „komunistickejkultúry“ vystupovali, sú za jeho záchranu len preto, že ich viaže k tomu ich mladosť.“ „Inou záležitosťou sú v tomto smere paneláky, ktoré sú tu už aj štyridsať rokov a teraz sa rekonštruujú, či lepšie povedané, zväčša len pestrofarebne ponatierajú a zalepia polystyrénom,“ dopĺňa Ján Lukáč.„ Chybou je, že sa nerekonštruujú už po dvadsiatich rokoch od výstavby, ako by si zaslúžili. Nehovoriac už o hrôzostrašných nadstavbách, ktoré sú často prácou nejakého majstra z realizačnej firmy.“ S tým súvisí aj vzťah architekta s realizačnou firmou, ktorý je niekedy problematickejší ako so samotným investorom. „Uvedomujeme si, že majú svoje ceny a termíny a je asi naozaj ťažké dotiahnuť niektoré stavby do poslednej bodky,“ pokračuje Ján Lukáč. „Remeselná zručnosť však ani zďaleka nie je taká, aby sa na nich dalo spoľahnúť. Neviem, kde tí dobrí majstri zostali – či sú ešte v Írsku a Nemecku. Je predsa nepredstaviteľné, aby sme kreslili detaily, ktoré by mali byť pre týchto remeselníkov samozrejmé."
V ATELIERI SA SVIETI
A čo bude ďalej? Kríza ukončila činnosť mnohých ateliérov na Slovensku, ale aj veľkí investori museli prehodnotiť svoje ambície. Hovorí sa, že je dobré, ak sa svieti v oknách architektov, lebo onedlho sa začne stavať. Svieti sa teda v oknách studia b52? „Priznávame sa, u nás sa svieti, lebo máme živé veci a chodíme na stavby,“ hovorí Michal Lang. „Momentálne nás najviac zamestnávajú priemyselné stavby, medzi ktoré patrí aj bioplynová stanica v Hertníku na východnom Slovensku. Privítali sme to s nadšením napriek tomu, že táto oblasť nie je v našich slovenských kruhoch uznávaná. Je to však ekologická stavba, ktorá môže priniesť prácu ľuďom. S tým súvisí aj náš záujem o nízkoenergetické a pasívne domy pre individuálnych klientov, ktoré sa nažíme navrhnúť z dreva ako prírodného materiálu.“

ĽUBO PETRÁNSKY

Uverejnené v časopise ASB 03/11