ARCH 12/10 | Miesto ivho chleba

PORIADOK PRVݠ|STAVBA Skromn kaplnky reho?nch, ?i zasvtench spolo?enstiev, ktor si buduj svoje domy po revolcii ako trval, maj takmer vdy paradoxn za?iatok. Za?naj s opatrnm myslom, ktor nesie kdesi vpozad vit tradciu statickho ctivho priestoru... aby nakoniec niektor skon?ili svieo, vyzvajco a srovnakm zmyslom pre dstojnos?. To je prpad kaplnky vdome Sestier Najsvtejieho Spasite?a vBratislave. Autori navrhli in miesto na zriadenie kaplnky vpolosuterne ako sestry pvodne mysleli. Kaplnku umiestnili do ehliarne smnohmi leatmi intala?nmi rozvodmi, navye ako utilitrny priestor nebola ani dobre osvetlen. To bol moment, ktor sa stal impulzom premeny. Adaptovan priestor toti nesie vsebe stopy rozm?ania o posvtne. Aby najprv upratali cestu kduchovnmu, autori preloili vybran trasy rozvodov. Ale to nesta?ilo. Chceli vytvori? svoj poriadok, vnies? ideu v?ieho psobenia interiru. Zkladn liturgick smerovanie zvolili ako longitudinlne, vzmysle orientcie miestnosti apodporili ho znmymi prostriedkami nechali mierne klesa? podlahu, opticky vytvorili zdvihnut strop ajeho rm nechali psobi? vperspektve, vpustili viac prirodzenho svetla zoikmenm parapetov. Pozitvne premyslen zsahy, ktormi sa pripravila pda na kreovanie celkovho vyznenia, ak by neboli mon vhornch podlaiach. Posvtno si iada iticho, no kontruk?n rieenie dvojito podvesenho akustickho podh?adu vyrieilo i tento problm.
PORIADOK DRUHݠ|ARCHITEKTRA Pri vstupe do kaplnky vta sestry kropeni?ka sevanjeliovm motvom Jeia aeny pri studni. Kristus jej hovor: ...voda, ktor ja dvam je prame?om vody prdiacej k ve?nmu ivotu... Prve tu, pozvanm do v?aznej ve?nosti, za?na vydelenie sakrlneho od profnneho. Ako uvdzaj autori, limitujcim faktorom pre rozhodovanie omateriloch afarebnej truktre bolo mobiln liturgick zariadenie donesen zinej kaplnky zo sesterskho domu kongregcie zNemecka. Nesie stopy modernho sakrlneho umenia zobdobia po koncile.Jeho vtvarn stvrnenie je zrozumite?n, m zjavn duchovn posolstvo aje koncipovan na men priestor. Ide omosadzn svtostnok, krov cestu, oltrny krik, svietniky, kropeni?ku adreven sochu spolupatrnky kongregcie sv. Terzie zAvily. Kaplnka komunity m osobitn funk?n vzby a potreby. Je dennodennm domovom sestier ur?enm na modlitbu, rozjmanie, adorciu asamozrejme svt omu.Architekti preto nechceli interir za?ai?, ale ho koncipovali ako minimlny, tak po strnke obsahovej ako iformlnej. Navrhli hlavn prvky mobiliru plne vy?ah?en, takmer prieh?adn. Priestor ns oslov zvltnym prtmm, ?o je zisk zdobrho vberu miestaafarebnou belos?ou. Vnmame svetl strop a svetl steny poloen na tmavej podlahe.Priestor je vprincpe nzky ale prevenie lesklej stropnej plochy /pnut Barrisol/ ho opticky zvyuje.Toto mono interpretova? ako nebo nad zhromadenmi, ako nznak vertiklnej dimenzie.?o je ale tm plnm posolstvom, ktor tu dva autor? cta nasmerovan k nasledovaniahodnmu Tajomstvu ...nie je jedinm cie?om, ktor tu ?tame. Posvtnos? tejto kaplnky je vyjadren vskromnom bode svtostnku.Autori ho uloili na horizontly zrete?n v celej ?elnej stene, kde sm niekedy takmer zanik. Knemu vak priradili stlu farbu ve?nho svetla ako pevn bod do dynamickch kubusovch horizontl bielej farby smnohmi svetlmi atmavmi psmi. Je ako pevn srdce postaven do dnenho aktvne rozkvanho irokho sveta. Mono vyjadri? viac problm dneka? Veobecne toto gesto ideovo posva zariadenie kaplniek zviac-menej formlnych kompozci ku ideovo pravdivm, reflektujcim dnen potrebu. Navrhnut atypick mobilir je subtlny, vyroben zvrstvenho lepenho masvu. Koncept je zaloen na lniovom tvare vychdzajcom zo tvorca.Prvky maj vntorn geometrick rd, ktorm s spojen.Je ?itate?n truktra dreva, ?o sprtom?uje iv prrodu.(Iste, okrem oivenia kvetmi vo vzach, ktor sestry starostlivo komponuj.) Oba hlavn prvky oltr iambona s prieh?adn, hoci pri sprvnom osvetlen vidite?n. Zanikaj, ak sa kon medita?n modlitba azjavia sa, ak sa slvi spolo?n liturgia. Meme kontatova?, e disponibiln variabilita svetelnch scn umelho osvetlenia je ich s?as?ou, a podmienkou dobrej existencie. Sedes pre k?aza je obdobn, m vybran rovnak tapacrovanie ako stoli?ky vlodi na znak jednoty zhromadenho ?udu okolo Krista.
Ikonografick kompozcia interiru kaplnky pokra?uje od svtostnku, cez nbytkom vydelen presbytrium kdvom ideovm symetrickm miestam. Na ?avej strane od sedenia sestier, kde je vo?n prevdzkov ?iara, je umiestnen krov cesta. Vznamn pobonos? po?as ve?kono?nho obdobia so 14 zastaveniami. Obvykle ju nachdzame vo farskch kostoloch vukon?enej kompozcii 2 x 7, tu ju autori dali do zostavy 3 x 5. Ptnste zastavenie vak vliturgickej modlitbe nenjdeme. V kaplnke je len potencilne przdne miesto...miesto na zamyslenie a meditciu, ide toti ozm?tvychvstanie, ktor sa slvi na Ve?k noc.Na pravej strane je umiestnen socha patrnky kaplnky so svojimi atribtmi pera a knihy. Je tu nenpadn, nem iadny sveteln akcent, apredsa je star. Svt Terzia Ve?k, u?ite?ka Cirkvi iari tm, ktor ju poznvaj anechaj sa ?ou u?i?. Pre fungovanie kaplnky s potrebn viacer drobn veci. Pre ne bola navrhnut zabudovan skri?a, aby neprekala ?istmu pdorysu. Ve?mi ikovn avtipn je jej otvranie bez madiel.Vtejto praktickej zne je ovldanie osvetlenia: jednakpre stabilnscny ako aj pre ?ubovo?n nastavenia, kde sa daj stmieva?:tri sveteln obvody?elnej steny, osvetlenie ambony aoltra, osvetlenie krovej cesty astropn nepriame osvetlenie, ktorrmuje sedenie sestier. Vytvori? sveteln poriadok, ktor vznik vberom zmnohch kombina?nch variantov, je jednm zdleitch vyjadren nvrhu. Severn strana kaplnky sdvomi menmi oknami nedodva ben kostoln prirodzen svetlo, v?aka ?omu je tu ambientn ero. Umel osvetlenie mus teda reagova? na potreby rznych reimov:oma, meditcia,adorcia, krov cesta, spolo?n modlitby, ndzov osvetlenie... Tu meme len podotkn?, e prava teraz stabilizovanch scn by bola vhodnejia jednak zdvodu fyziolgie vnmania svetla aobrazu ako aj zdvodu lepieho symbolickho vyjadrenia.
PORIADOK TRET͠|ZASVTENIE Spiritualita kongregcie Sestier Najsvtejieho Spasite?a vychdza okrem inho aj zprkladu sv. Terzie Avilskej. Mysti?ka, shlbokm vz?ahom kmodlitbe, patrnka vduchovnej ndzi, ba spolupatrnka Eurpy. Nu, pri ?innosti sestier, ktor pomhaj ndznym, oetruj aopatruj, stretvaj sa sboles?ou, existuje azda dvod utieka? sa ku duchovne sksenejm, ktor autenticky pochopili lsku kblnemu ikBohu. Tento posvten priestor je bzliv. Jeho vntorn tajomnos? sa odkrva poznanm symbolov aznakov. ?m sa im viac rozumie, tm sa d viac ?erpa?. Tak je to so sochou, so svtostnkom sholubicou Ducha svtho, skrikom so znakmi milosrdenstva, sdvoma svietnikmi... Na druhej strane, ako hovor klasik prof. L. Hanus, e dielo m to?ko mylienky, ko?ko volo do formy, je tu ve?k zodpovednos? tvorcov. Pri tejto kaplnke boli autori rekontrukcie pozvan, aby vtesnali Mylienku do architektonickej formy.Oni nsledne adaptovali ehliare? prdla na takpovediac ehliare? ducha. Celkom spene. Sved? otom poznanie problematiky, ako aj rznorod vidite?n ?i nevidite?n architektonick prostriedky, atrpezlivos? sledova? ado?ahova? realizciu do detailu. Je tu dostato?ne mlo vec, aby zasvtenie sestier pri stretnut sKristom nebolo ob?aovan, adostato?ne ve?a vec, aby sa zasvtenie inpirovalo.... proste priestor pre iv chlieb aiv vodu.

BEATA POLOMOV

KAPLNKA SV. TERZIE Z AVILY |JAKUBOVO NM. 6 |BRATISLAVA - STAR MESTO | SLOVENSK REPUBLIKA
INVESTOR | Kongregcia Najsvtejieho Spasite?a |Slovensk provincia
AUTOR| studio b52 |Michal Lang|Jn Luk?
PROJEKT |2010
REALIZCIA | 2010
CELKOV ڎITKOV PLOCHA| 29,24 m2
FOTO |Beata Polomov

Uverejnen v ?asopise ARCH 12/10